Organické hnojivá, zdravie pre Vás aj Vašu záhradu

  Umelé hnojivá sú synteticky vyrobené látky pre výživu rastlín. Nadmerným používaním oslabujú pôdu, pretože obsahujú len obmedzený počet živín.
  Pokiaľ chcete, aby Vaše rastliny prosperovali, je vhodné dodať do pôdy aj prirodzené živiny obsiahnuté v komposte, hnoji, výluhoch z rastlín a pod. Tieto poskytujú optimálnu výživu Vašim rastlinám a zlepšujú pôdnu štruktúru. Pozitívne pôsobia na životné prostredie a zdravie človeka. Ak nemáte po ruke kompost alebo vyzretý maštaľný hnoj, je tu alternatíva: špeciálne organické hnojivá.

  Špeciálne organické hnojivá sú vyrobené z prírodných zdrojov, ako napríklad z rastlín, jazerného sapropelu, kompostu a pod. v kvapalnej alebo tuhej forme. Sú neškodné pre životné prostredie. Vyrábajú sa špeciálne pre potreby záhradkárov, sú ľahko použiteľné a vhodné aj pre BIO pestovanie zeleniny. Bez problémov nimi môžu hnojiť aj deti pretože sú netoxické a nespôsobujú žiadne riziko pre rastliny, ani ľudí. Rastliny sa Vám za túto starostlivosť odvďačia zlepšenou imunitou, kvalitnejším rastom a vyššou kvalitou úrody. Organickými hnojivami hnojíme v rozmedzí raz za týžden (zálievkou) až raz za 3 roky (napr. tuhým maštaľným hnojom). Záleží od podmienok pestovania. Sú určené pre hnojenie trávnikov, ihličnanov a iných okrasných kríkov, stromov, ruží, trvaliek, muškátov a iných kvetín, rhododendrónov, azaliek, ovocia a zeleniny.

  Pokiaľ chcete mať zdravé rastliny, zdravú pôdu, zdravú zeleninu a ovocie a v neposlednom rade žiť v ekologicky čistej záhradke, je tu pre Vás jasná alternatíva k umelým hnojivám: organické hnojivá.
Autor © R. Š.

 
  Ako na škodcov ekologicky?

  Bežné chemické postreky proti chorobám a škodcom sú synteticky vyrobené látky, ktoré môžu byť škodlivé nielen pre životné prostredie, ale aj ľudí.   Niektoré ničia aj užitočný hmyz a zanechávajú v plodoch škodlivé zvyšky (tzv. rezíduá).

  Ak sa chcete vyhnúť používaniu umelých chemických prostriedkov, odporúčame zabezpečiť v záhrade prirodzenú rovnováhu. Tá spočíva vo výsadbe rôznych druhov rastlín, najmä kvitnúcich, ktoré prilákajú užitočné druhy hmyzu požierajúce parazity (napr. lienky požierajú vošky). Tiež by ste nemali vysádzať rastliny, o ktorých vopred viete, že by sa im na danom stanovišti nedarilo, alebo sú často napádané chorobami alebo škodcami. Vysádzajte skôr také, ktoré sú odolné, majú silný a zdravý rast a vyhovujú im podmienky Vašej záhrady a pôdy. K biologickej prevencii patrí aj starostlivosť o rastliny. Spočíva v správnom reze, odstraňovaní napadnutých častí, postreku biologickými podpornými prípravkami a správnym hnojením.

  Pokiaľ máte záhradu už založenú a Vaše rastliny sú napadnuté chorobami alebo škodcami, aj tu existuje ekologické riešenie. Sú to biologické prípravky proti chorobám a škodcom. Proti chorobám sú to najmä postreky z výťažkov rastlín, húb, rias, živočíchov, minerálov a pod. Proti škodcom sú to lepiace pásy, lapače, lepové doštičky a biologické postreky. Hmyz môžete odstraňovať aj ručne, no je to časovo náročnejší spôsob. Niektoré roky môže byť výskyt určitého škodcu alebo choroby vyšší a niektoré sa nemusí prejaviť vôbec. Pokiaľ napadnutie nie je akútne, nemusíte robiť žiaden zásah a rastlina sa s poškodením vysporiada sama. V určitých prípadoch môže byť najvhodnejšie riešenie rastlinu odstrániť a nahradiť iným, odolnejším druhom. Ušetríte tým viac financií a energie.

  Používaním ekologických prístupov vo Vašej záhrade sa budete cítiť oveľa zdravšie. Ak chcete mať zdravú záhradu a tešiť sa z jej čistoty, je tu alternatíva k syntetickým chemickým prostriedkom: biologické spôsoby na ochranu rastlín.
Autor © R. Š.

 
  Anglický trávnik vs slovenský trávnik

  Pojem „anglický trávnik“ je väčšinou chápaný ako pekný úhľadný trávnik bez akejkoľvek buriny, pravidelne kosený, hnojený, prerezávaný, umelo   zavlažovaný, občas prevzdušnený a následne pieskovaný. Ak Vám toto pripomína práve ten Váš trávnik, pravdepodobne investujete veľa financií,
energie a času do jeho údržby.

  Trend „anglických trávnikov“ pochádza z Veľkej Británie. Faktom však je, že v Anglicku sú omnoho vhodnejšie klimatické podmienky pre ich pestovanie ako na Slovensku. V Anglicku spadne za rok viac ako 1000 mm zrážok ročne, pričom v Bratislave a okolí je to len niečo cez 500 mm. Tento deficit je nutné na Slovensku dopĺňať umelým zavlažovaním, čím sa odčerpávajú zásoby spodnej alebo pitnej vody a vysušuje sa tak slovenská krajina. V našich klimatických podmienkach je čisto trávnatá plocha z hľadiska ekológie neprirodzená. Naopak, na rozdiel od Anglicka sú u nás prirodzené bohaté kvetnaté lúky. Ako Slováci by sme si tento „dar“ mali vážiť a byť na neho hrdí.

  Kvetnatý trávnik alebo kvetnatá lúka vnesie do vašej záhrady novú dimenziu krásy. Cieľom je, aby zmes rastlín obsahovala nielen trávovité druhy, ale aj najrôznejšie druhy bylín, ako sú napr. ďatelina a sedmokráska. Ak máme tzv. „anglický trávnik“ už zrealizovaný, môžeme z neho jednoducho spraviť trávnik kvetnatý. Dôležité je preto trávnik prestať hnojiť, pričom odčerpaním živín z pôdy paradoxne zabezpečíme vhodné podmienky pre vývoj kvitnúcich druhov rastlín. Takýto trávnik môže byť kosený rovnako často, ako „trávnik anglický“, takže plnohodnotne plní účel na prevádzkovanie najrôznejších aktivít. Pri letmom pohľade na záhradu ani nezistíme, že by sa kvetnatý trávnik nejako odlišoval od toho „anglického“. Pokiaľ máme v záhrade dostatok priestoru a chceme do neho vniesť kultivovanú „divokosť“ slovenskej krajiny, môžeme si založiť kvetnatú lúku. Zásadne ju však nepolievame a nehnojíme. Lúku 2 – 3 krát ročne pokosíme a rastliny sa nám za to odvďačia bohatou hrou farieb a tvarov.

  Hoci je tento prístup na Slovensku zatiaľ veľmi nezvyčajný, je úplne prirodzený pre naše ekologické podmienky. Ak necháme prírodu pracovať za nás, odvďačí sa nám svojou prirodzenou krásou. V neposlednom rade tak šetríte čas, energiu a financie, ktoré môžete radšej venovať starostlivosti o bylinkové, ovocné alebo zeleninové záhony. Prípadne si uvaríte čaj, ľahnete na ležadlo a budete sa pozerať na krásnu pestrosť „slovenského trávnika“.
Autor © R. Š.

 
  Tropické horúčavy, sucho a rastliny? Žiaden problém

  Aj vy ste už unavení z nekonečného polievania záhradky? Extrémne suchá a pálčivé slnko doslova vysávajú vodu z pôdy a nemá to konca?
  Ako je potom možné, že rastliny v prirodzenom prostredí nevyschnú aj napriek tomu, že ich nikto nezalieva?   

V prírodných záhradách sa snažíme napodobňovať prirodzené procesy, aké nájdeme vo voľnej prírode. Základným riešením je už pri samotnom výseve alebo výsadbe rastlín vyberať druhy, ktoré sú prispôsobené na dané stanovište. Pokiaľ zhodnotíme, že miesto trpí pravidelným suchom, vyberáme druhy suchomilné a opačne. Dôležité je tiež, aby pôda v záhonoch bola stále pokrytá mulčovacím materiálom (slamou, štrkom, kôrou...). Týmto zabránime nadmernému odparovaniu vody, obmedzíme rast burín a udržíme vhodnú teplotu pôdy. Ďalším vhodným krokom pre eliminovanie sucha je pravidelné dodávanie organického materiálu (napr. kompostu) do pôdy, čím sa zvýši vododržnosť a nasiakavosť pôdy. Rastliny sa nám za to odvďačia viditeľným zlepšením rastu, bohatším nasadením kvetov, plodov a zlepšením ich dozrievania.   

Správny kvetnatý trávnik vydrží bez závlahy aj počas dlhodobejšieho sucha. Kľúčovým faktorom je, aby obsahoval dostatok dvojklíčnolistových rastlín, ako sú napríklad ďatelina, skorocel a sedmokráska. Koreňový systém ďateliny a niektorých ďalších rastlín dosahuje hĺbku 2 a viac metrov, čím si rastlinka zabezpečí dostatok vody zo spodnejších vrstiev pôdy a nie je tak odkázaná na vašu pomoc.   

Vlhkosť pôdy zistíme najjednoduchšie hmatom. Ak hrsť hliny vo vás vyvoláva pocit chladu a môžete ju tvarovať, vody je v pôde dostatok. V opačnom prípade siahneme po „žolíkovi“. V našom prípade je to nádoba naplnená dažďovou vodou, ktorú sme predtým zozbierali zo strechy počas zrážok. Môžete si byť istý, že aj napriek názorom o kyslých dažďoch je toto najkvalitnejšia voda na polievanie rastlín. Takáto voda má totiž pre záhradné rastliny optimálne pH, tvrdosť a teplotu. Vyhneme sa tiež neekologickému plytvaniu spodnej alebo pitnej vody, čím šetríme vlastné financie a nevysušujeme spodné vody v krajine.
Autor © R. Š.